Obstrukce plic je pryč
Vážená pani Cermanová,
dovoľujem si napísať Vám po dlhom čase.Naposledy sme sa stretli pred rokom v Bratislave, kde som si bol dokúpiť epamy na kurz-semináre. Aj tento rok som tam bol, kúpil som si epamy, tinktúry, čaj na plice a tobolky. Mám sa stále fantasticky, liek užívam len ráz za deň a aj to najmenšiu dávku. Pani doktorka ma objednala až za rok na kontrolu, z čoho mám veľkú radosť. Obštrukcia sa zastavila, plúca sa vynikajúco regenerujú, dva roky som nemal astmatický záchvat aj alergie značne usúpili.
Tento rok rozmýšľam, že sa nedám zaočkovať proti chripke, lebo aj napriek očkovaniu som ju dva krát za rok dostal. Už dva roky neberiem antibiotiká, a keby som nebol išiel pre 87 ročnú susedku dať predpísať lieky, ani by som nevedel, že celé stredisko sa presťahovalo už pred rokom na inú adresu. Keď aj chytím nejaký vírus, tak to má slabý priebeh a rýchlo sa s toho dostanem. Za to všetko som vďačný Vám a epamom, ktoré propagujem všade, kam prídem. Aj nedávnu cestu do Zvolena som využil na to aby som každého, kto má záujem informoval o tejto liečbe. A veru vo vlaku ich bolo dosť, každý má zaujem dostať sa z choroby. Lekár lieči človeka, ale epam uzdravuje. V tejto súvislosti vždy rozprávam starý židovský vtip, ktorý kedysi dávno povedal pán Werich: "Žid prišieľ za rabínom a požiadal ho o radu, lebo mu začali dochnúť kurence. Rabi mu poradil a po čase zasa žid prišiel, lebo kurence kapali ďalej. A rabi mu dal ďaľšiu radu, a potom ďaľšiu a ďaľšiu. Až žid prestal chodiť a rabi sa ho na ulici opýtal, či sa mu už kurence vyliečili. Žid povedal že už mu všetky zdochli. A nato rabi povedal. To je škoda, lebo ja mám ešte toľko dobrých rád." A tak je to aj s lekárom. Predpisuje stále ďaľšie a ďaľšie lieky pokým pacient nezomrie. Ale epam uzdravuje.
Denne si otváram stránky epamu a pozerám, čo je nové. Dnes som našieľ jednu vetu "všetko sa môže zmeniť-našim vlastným pričinením a to ako k dobrému, tak aj ku zlému. Pokiaľ by všetko bolo dané dopredu, život na tejto Zemi by stratil zmysel". Je to pravda a vždy som si to myslel. Keď som mal pred takmer troma rokmi ťažký záchvat plúcnej obštrukcie, že lekárka na stredisku zavolala sanitku a keď ma nakladali na nosítka s dýchacím prístrojom na tvári, pozerala na mňa aj so sestričkou takým pohľadom, že som si myslel, že zomieram. Keď ma potom sanitka viezla okolo môjho domu, tak som sa nadvihol aby som sa ešte naposledy na neho pozrel. Potom som ležal ako Lazar hodiny a hodiny napojený na infúzie v nemocnici a po šiestich hodinách, celý dopichaný s modrinami od ihiel som sa dostal taxíkom domov. A zle mi bolo presne tak, ako pred tým. Vtedy som si povedal, to predsa nie je možné, aby ja som sa musel takto trápiť. A začal som hľadať iné cesty a iné spôsoby, až som sa prebojoval ku Norbekovovi a od tiaľ bol už len malý krôčik k p.Tichanovskému, ku Vám a k epamom.
Prajem vám všetkým, aby sa vám všetko darilo a aby ste mali len samé pekné dni, tak ako mám ja. Ďakujem.
I.M.